A vy na to ešte máte žalúdok?

Autor: Michaela Weinštuková | 17.10.2018 o 9:37 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  391x

Mäso uživí len veľmi málo ľudí a cena za jeho konzumáciu je priveľmi vysoká. Nielen, že príliš častá konzumácia živočíšnych produktov poškodzuje naše zdravie, ale ničí aj samotnú Matku Zem. 

Pre chov zvierat je potrebné vypestovať veľké množstvo rastlinnej stravy ako krmiva, ktoré by samo o sebe nakŕmilo viac ľudí. Jednostranne využívaná pôda je čoskoro vyčerpaná, a tak sa klčujú lesy a pralesy, aby sa mohli tieto kŕmne plodiny vo veľkom pestovať. V Európe je to takmer 60% obilnej produkcie, ktorá smeruje na výkrm zvierat. Množstvom obilia, ktorým sa vykŕmi 100 chovných zvierat, by bolo možné uživiť 2000 ľudí. Tieto zvieratá celosvetovo spotrebujú množstvo krmiva odpovedajúce kalorickej potrebe 8,7 miliard ľudí, čo je viac ako populácia ľudí na planéte. 

Premieňať plnohodnotnú rastlinnú potravu na mäso je nadmieru márnotratným počínaním. K ročnému výkrmu jednej kravy potrebujeme pol hektáru pôdy, pričom krava za rok poskytne okolo 300 kg mäsa vhodného na konzumáciu. Keby sa na rovnakej ploche pestovali zemiaky alebo obilie dostali by sme 15 000 kg zemiakov alebo 2000 kg obilia. Inými slovami, v jednom steaku vážiacom 225 g je toľko energie, ktorá by dokázala nasýtiť 40 ľudí na celý deň.

K vytvoreniu 1 kg živočíšnych bielkovín je potrebných 5 až 10 kg bielkovín rastlinných. A pritom ľudia živočíšne bielkoviny nepotrebujú. Bylinožravce, ktoré nám slúžia ako potrava, tiež svoje mäso vyrábajú z rastlinných aminokyselín, ktoré tak isto tvoria základ aj "nášho" mäsa. Je pre nás teda vhodnejšie prijímať aminokyseliny z rastlín a vytvoriť si vlastné bielkoviny, ako prijať bielkoviny iného živočíšneho druhu, náročnejšou cestou ich rozložiť opäť na aminokyseliny a poskladať z nich vlastné bielkoviny. Pri tomto procese navyše v tele vzniká veľké množstvo nepotrebných látok, ktoré môžu zaťažovať, pečeň, obličky a črevá, ale o tejto téme nabudúce. 

Od druhej svetovej vojny začali finančne silné koncerny skupovať malé poľnohospodárske podniky a transformovať ich v obrovské komerčné firmy, vyčerpávajúce pôdu monokultúrnym hospodárením. Veľkoplošné plantáže (patriace hlavne európskym, americkým a japonským gigantom z odboru chémie, poisťovníctva a bankovníctva) začali dosahovať trojnásobných a ešte väčších výnosov obilovín, umožnených nasadením vysokovýkonných strojov, chemických hnojív a agrárnych jedov. Aby sa potom pri nadprodukcií obilia zabránilo poklesu cien, bolo nutné prebytky zberu udržať mimo trh, teda museli byť zničené alebo zmárnené nejakým iným spôsobom. Vznikla teda otázka ako sa týchto prebytkov výhodne zbaviť. Odpoveď bola jednoduchá, vyššou produkciou mäsa. Dobytok sa vykŕmi nadbytočným obilím a mäso sa predá s vysokým ziskom. 

Taktika nadnárodných koncernov viedla k rýchlemu stúpaniu ponuky mäsa, a preto museli byť ľudia nejakým spôsobom povzbudzovaní k zvýšenej konzumácií mäsa. Mohutná reklamná kampaň a "vedecká" propaganda ľudom podsúvala názor, že mäso je zdravé a pre výživu dôležité. Že vraj človek potrebuje množstvo bielkovín a rastlinné bielkoviny nie sú tak hodnotné a vegetariáni trpia podvýživou a podobné nezmysly. Týmto bludom bohužiaľ dodnes verí množstvo ľudí i lekárov. 
Výroba mäsa je aj naďalej podporovaná novými nariadeniami a dotáciami - napríklad v Európskej únií je to ročne aj cez 2,5 miliard eur. Zatiaľčo sú ceny mäsa pomocou týchto dotácií z našich daní umelo udržované na nízkej úrovni, bio farmári produkujúci "len" ovocie, zeleninu a obilie majú plné ruky práce, aby prežili.

Intenzívne monokultúrne hospodárenie, rozsiahli strojový park, hybridné osivo, obrovské množstvá umelých hnojív a pesticídov, výkrm povzbudzujúcimi látkami, stále novo objavujúce sa choroby rastlín i zvierat prispievajú ku skutočnosti, že náklady vynaložené na poľnohospodárstvo a lesníctvo mnohonásobne prevyšujú výnosy. A táto obrovská priepasť je preklenutá zvyšovaním výnosov vďaka geneticky upravenému osivu.

Ekonomicky prosperujúce krajiny nemárnia iba svoje vlastné obilie na skrmovanie dobytku. Používajú k tomu aj krmné prostriedky krajín Tretieho sveta a tým narušujú ekonomickú a ekologickú rovnováhu týchto krajín. Napríklad taká tapioka, pestovaná v Thajsku sa používa hlavne na výkrm európskych prasiat. Od roku 1979 sa produkcia tapioky v Thajsku znásobila 30x, pričom plocha lesov sa klčovaním zmenšila z pôvodných 72% na 10% celkovej rozlohy krajiny. Asi polovica detí z hlavných pestovateľských oblastí trpí podvýživou, desatina nedostatkom, a ročne umiera 60 000 detí od hladu. A takto by sme mohli pokračovať aj inými podobnými smutnými prípadmi. Všade na svete ľudia umierajú hladom, zatiaľčo sa miliardové zisky hromadia v pokladniach gigantických nadnárodných koncernov mäsového priemyslu a príbuzných odvetví.

Tropický dažďový prales, hlavný zdroj kyslíku pre celú planétu, mal ešte v roku 1945 rozlohu 16 miliónov kilometrov štvorcových. Denne zmizne okolo 30 000 hektárov pralesa a vzniká okolo 20 000 hektárov stepí a púští. Postupne teda boli zelené pľúca našej planéty zredukované o 70%. Za toto pustošenie sú zodpovedné hlavne papierenské a drevárske giganty ale taktiež aj mäsové koncerny a hamburgeroví magnáti, ktorí vyklčovanú džunglu menia na pastviny pre chov dobytka alebo na obrovské plantáže na pestovanie krmív. Na jeden jediný hamburger sa musia 4-5 metrov štvrocových pralesa zmeniť na pastvinu alebo pole, ktoré je za 2-3 roky úplne spustnuté.

Aby sa z pôdy dali vydupať vyššie výnosy, začalo sa používať obrovské množstvo rôznych agrárnych jedov - pesticídov, herbicídov, fungicídov, insekticídov, hnojív atď. Prostredníctvom mäsa zo zvierat, ktoré sú kŕmené plodinami plnými týchto jedov sa k nám na tanier dostávajú rôzne chemikálie. Tým sa to však nekončí. Chov dobytka spôsobuje prehnojenie z ich výkalov, ohrozuje druhovú rozmanitosť a kvalitu pôdy, znečisťuje vodu a ďalšie ekologické systémy. Emisie z výkalov sú obrovské a spôsobujú kyslé dažde a globálne otepľovanie tak isto ako výfukové plyny áut.

Všetky uvedené problémy nakoniec dopadnú na človeka. Stávame sa obeťami moderného spotrebného hospodárstva. Neprirodzené monokultúry, klčovanie dažďových pralesov, ničenie úrodnej pôdy a znečisťovanie vody rovnako ako metánové plyny z čriev dobytka, to všetko je počiatkom celosvetovej premeny klímy, ktorej dôsledky pociťujeme už dnes - skleníkový efekt, záplavy, topenie ľadovcov atď. A tak sa natíska otázka, či si vôbec môžeme dovoliť byť mäsožravci v takej veľkej miere? Prechod na vegetariánsku a vegánsku stravu alebo aspoň výrazné obmedzenie spotreby mäsa by mohlo pomôcť tieto ekologické zmeny spomaliť alebo zvrátiť.

Nie je to však jednoduché vykonať takúto zmenu vo svojom živote. Od detstva sme navyknutí na mäsitú stravu, a týchto zvykov sa len ťažko zbavujeme. Ale dá sa to. Mne trvalo roky, kým som najprv obmedzila a potom následne vylúčila mäso z môjho každodenného života. Motivácia však nebola len ekologická a ekonomická, ale taktiež zdravotná. Vylúčením mäsa zo stravy som musela svoj jedálniček zmeniť a mäso nahradiť množstvom rôznorodej zeleniny, ovocia, orechov, obilnín a čiastočne mliečnymi výrobkami či vajcami. Tým, že rada varím a som kreatívna v kuchyni, prijala som výzvu variť chutné vegetariánske jedlá a myslím, že sa mi to podarilo. Svoje recepty publikujem na blogu s receptami a je o ne celkom slušný záujem. Väčšinou sa snažím variť prirodzene vegetariánske jedlá, a vyhnúť sa tak nahrádzaniu mäsa sójovými a inými náhradami. Ešte sto rokov dozadu bolo bežné, že sa mäso jedlo maximálne 1-2 krát do týždňa a zvyšok týždňa sa jedli vegetariánske jedlá, a preto inšpiráciu hľadám aj v tradičných receptoch našich predkov.

Mnohé zaujímavé recepty môžete nájsť na mojom blogu: https://inspiraciezkuchyne.blogspot.com/

Verím, že sa niektorí z vás inšpirujú aspoň trochu. Je to na každom z nás, či dokážeme prijať zodpovednosť za to čo konzumujeme a ako sa voči prírode a svojmu vlastnému telu správame. Nie každý v sebe dokáže nájsť silu niečo zmeniť a aj to je v poriadku. Vegetariánska alebo vegánska strava by nemala byť nikomu nanucovaná a každý by sa mal slobodne rozhodnúť ako chce žiť. Preto tento článok nikoho neobviňuje ani nenabáda k tomu, aby vo svojom živote robil zmeny, ktoré mu nie sú príjemné. Má za cieľ iba informovať a ukázať pohľad aj z inej strany.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Marek Maďarič

Upratovačka nevycestovala, minister zostal (píše Marek Maďarič)

Ak potreboval garancie, mal si ich pýtať aj od Marčeka.

DOMOV

Polícia zatkla Šajgala z kauzy vraždy Jána Kubašiaka

Podnikateľa, ktorý je právoplatne odsúdený, zatkli v okrese Rimavská Sobota.

SVET

Delegáti krajín v Marrakéši prijali Globálny pakt OSN

Na konferencií OSN sa v pondelok stretli zástupcovia z približne 150 krajín.


Už ste čítali?